Helmintózy
Helmintózy v chovoch papagájov
Vážení priatelia, chovatelia. V tomto článku vám chcem pripomenúť niektoré helmintózy, ktoré sú pomerne časté v našich chovoch. Máloktorý chovateľ sa ešte nestretol s týmto problémom v svojom chove a preto aj týmto článkom apelujem na potrebu karantény novo zakúpených jedincov, prípadne vhodnosť vyšetrenia trusu koprologicky. Medzi najčastejšie endoparazitózy s ktorými sa stretávam najčastejšie v Slovenských chovoch patria Askarídie, Syngamóza, Kapilárie a Trematodózy.
S pomedzi všetkých hore spomínaných parazitóz napádajú naše chovy najčastejšie škrkavky (Askarídie).
Askarídie
Okrem exotov napádajú pomerne často aj holuby, dravce, kurovité vtáky a iné voľne žijúce vtáctvo. Pokiaľ sa rozprávame o exotoch, najčastejšie sú to austrálske druhy a to hlavne z dôvodu kŕmenia sa v spodnej časti voliér, kde je možnosť nakazenia sa vajíčkami škrkaviek najpravdepodobnejšia. Samozrejme nenabádam na špekulatívne otázky, že či sa nakazia aj iné druhy vtákov ako sú Ary, Lori, Amazoňany.
Etiológia: Ide o oblé červy mliečno-bielej farby. Samce dosahujú veľkosť 3-7 cm, samice sú o niečo väčšie.
Patogenéza: Vtáky sa nakazia priamo požratím vajíčok alebo infekčných lariev priamo z krmiva a vodou, ktorá je infikovaná trusom.
Klinický obraz: Dochádza k hnačkám, anorexii, vtáky chudnú a hynú. Pomerne často dochádza k náhlemu úhynu bez klinických príznakov. V tomto prípade ide o masívnu infestáciu parazitmi. Dochádza k upchatiu ileocekálnej chlopne a následne k úhynu. Vtáky dokážu prežívať aj s parazitmi v GIT pomerne dlhú dobu a to aj bez klinických príznakov. Vtedy ide o latentných prenášačov a dochádza k šíreniu inf. vajíčok do prostredia. Pri tepelnom strese, zmene prostredia, odchovu mláďat a preperovaní , kedy je imunitný systém vtáka zaťažený, dochádza najčastejšie k prepuknutiu klinických príznakov Askaridiózy.
Ďalšie ochorenia vám rozpisovať nebudem. Pokladám to za zbytočné spomínať ich v tejto skupine, pretože napádajú častejšie hrabavú a vodnú hydinu. Riziko nakazenia narastá pri chovateľoch, ktorí v chovajú exotické vtáctvo v tesnej blízkosti bažantov, vodnej a hrabavej hydiny.
Prehľad najbežnejších antiparazitík v chovoch exotov.
Bioverm UL: levimazol
U exotických vtákov málo účinný, pre niektoré druhy nebezpečný ( toxický u ibisov ). Pôsobí na niektoré pásomnice a škrkavky. U vtákov, ktoré sú v zlom klinickom stave je nepoužiteľný.
Dávkovanie: priamo do zobáka 15 mg/kg opakovať za 10 dni. Pštrosy 30 mg/kg, do pitnej vody papagáje 80 mg/l vody, podávať 3 dni, zopakovať za 10 dni.
Panacur 2,5% UL: fenbendazol
Účinný u bežných papagájov, nepoužívať v období preperovania. Pôsobí na niektoré škrkavky a pásomnice. Nie je vhodný min. 60 dní pred plánovaným hniezdením.
Dávkovanie: priamo do zobáka papagáje 20-50mg/kg zopakovať po 10 dňoch. Pštros 15 mg/ kg. Podanie do vody papagájom 50 mg/l podávať 3 dni po sebe a za 10 dní zopakovať.
Runcid UL: pyrantel pamoat
Je bezpečný a účinný pre všetky druhy exotického vtáctva, podávať priamo do zobáka, vo vode rýchlo sedimentuje. Nevstrebáva sa z GIT, vhodný aj pri preperovaní. Účinný práve na oblé červy. Odporúčam pre chovateľov exotov.
Dávkovanie: všetky druhy 4,5 mg/kg zopakovať za 10 14 dní.
Ovorotol UL: 5 fenylthio-2benzimidazol methylester kys. Karbamovej
U nás neregistrovaný prípravok, určený iba k odčervovaniu papagájov. Účinný proti škrkavkám a pásomniciam, bezpečný.
Dávkovanie: priamo do zobáka malé papagáje 2 kvapky, stredné papagáje 2-5 kvapiek, veľké 5-7 kvapiek. Ovorotol môže zafarbiť trus na ružovo.
Aldifal UL: albendazol
Pre papagáje nie je tento prípravok v licencii. Dávkovanie sa odvodzuje od iných zvierat, hlavne ovce. 30 mg/ kg. Pôsobí hlavne proti oblým červom. Neodporúča sa podávať počas preperovania a hlavne 2 mesiace pred chovnou sezónou.
Ivomec UL: ivermectin
Používa sa hlavne k likvidácii roztočov a vonkajších parazitov. Podáva sa do pitnej vody v dávke 1 mg/l vody, pod krídlo. Jeho nevýhodou je nižšia rozpustnosť vo vode preto je ho lepšie používať v zmesi s propylen glykolom podľa návodu: 1 ml 1% ivomec zmiešať s 4,5 ml propylen glykolom. Tento roztok podávať v dávke 0,1 ml/ kg. Ivomec je možné podať aj injekčne, ale tento spôsob je menej bezpečný. Injekčné podávanie je veľmi rizkantné u spevavcov a anduliek. Ďalší spôsob je perkutánne podanie v oblasti zátylku. Opäť je lepšie podať s propylen glykolom kvôli lepšiemu prenikaniu cez kožu.
MVDr. Martin Uhrin