Chlamydióza vtákov
Chlamydióza
Skutočná hrozba pre chovateľov exotického vtáctva?!
Aj keď stredná Európa neleží medzi krajinami tropického a subtropického pásma južnej pologule, čoraz častejšie sa naskytá možnosť stretnutia i lajíckej verejnosti s exotickým vtáctvom v zoologických záhradách, ale i súkromných zbierkach nadšených chovateľov, prípadne obohacujú život človeka ako domáci miláčik a spoločník pre dlhé chvíle. V posledných rokoch stúpa množstvo chovateľských akcií s medzinárodnou účasťou a zvyšuje sa tak riziko prenosu mnohých ochorení. Jedným zo závažných a život ohrozujúcich ochorení spoločných pre vtáctvo a ľudí je aj Chlamydióza.
Z histórie
Prvý infekčný prenos z papagájov na človeka bol zaznamenaný v roku 1893 v Paríži. Toto vtedy nové ochorenie dostalo názov Psitakóza od latinského slova Psittaculus. V zime roku 1929 až 1930 došlo v Európe a Spojených Štátoch Amerických k vypuknutiu pandémie. Z chorých ľudí a postihnutých vtákov bol izolovaný pôvodca Chlamydophilla psittaci. Preto aj v súčasnej dobe pokladáme papagáje za hlavný zdroj prenosu infekcie.
Čo je to Chlamýdia
Jedná sa o gram negatívne baktérie schopné vnútrobunkového parazitizmu. Ich schopnosť rozmnožovať sa iba v živých bunkách charakterizuje jedinečný vnútrobunkový cyklus. Ochorenie vyvoláva Chlamydophilla psittaci z čeľade Chlamydiaceae. Celkovo je detekovaných 8 sérovarov označených ako A, B, C, D, E, F, M56 a WC.
Genotyp |
Postihujúci druh |
Genotyp A |
Kakadu, Lori |
Genotyp B |
Holuby |
Genotyp C |
Čeľaď psittaciformes |
Genotyp D |
Čeľaď psittaciformes |
Genotyp E |
Pneumónia u ľudí |
Gentoyp F |
Andulky, aratingy |
M56 |
Ondatra pižmová |
WC |
Hovädzí dobytok |
Genotypové rozšírenie Chl. psittaci u jednotlivých druhov
Chlamydióza exotických vtákov je rozšírená po celom svete a postihuje viac ako 300 druhov vtáctva. Patogenita pôvodcu je rovnaká ako pre vtáky, tak ja pre iné zvieratá a ľudí. Jej významný zoonotický potenciál radí chlamydiózu medzi typické profesionálne zoonoózy (choroby spoločné pre ľudí a zvieratá).
Vývinový cyklus
V tomto cykle sa striedajú dve vývojové formy. Prvou formou sú infekčné elementáre telieska (EB), metabolicky inaktívne a schopné prežívať vo vonkajšom prostredí. Druhú formu predstavujú metabolický aktívne retikulárne telieska (RB), ktoré sa binárnym delením opäť transformujú na elementárne telieska (EB). Dôjde k vyplneniu vakuoly a v cytoplazme bunky sú tieto (EB) viditeľné pod mikroskopom. V boji proti chlamýdii sa dá bojovať práve v tejto fáze cyklu! Následne dochádza k deštrukcii bunky a infikované EB sú uvoľnené do vonkajšieho prostredia takže celý vývinový cyklus trvajúci 48 – 72 hodín sa opakuje.
Chlamydióza vtákov (ornitóza, psittakóza)
Toto ochorenie je rozšírené celosvetovo a má značný epizootologický a epidemiologický význam. K prirodzeným hostiteľom ochorenia patrí hrabavá a vodná hydina, mestské populácie holubov. Voľne žijúce vtáctvo z čeľade psittacidae, ale aj doma chované papagáje, ktoré predstavujú rezervoárové druhy. V období stresu sa vylučuje patogén trusom, očnými a nosnými sekrétmi a to je prameňom nákazy pre chovateľov, majiteľov a pracovníkov hydinových fariem. Kadáver uhynutého vtáka je prameňom nákazy pre psovité a mačkovité šelmy. Vylučovanie chlamydií môže trvať viac ako rok a vtáky môžu byť subklinický nosiči kedy ich vylučujú trusom po dobu 30-50 dní a pri strese sa vylučovanie obnoví. Význam spočíva hlavne v bezsymptómovom nosičstve. Nákaza je prenášaná horizontálne aerogénnou cestou po vdýchnutí infekčného prachu a infekčného aerosolu, prípadne priamym kontaktom. Nákaza sa veľmi rýchlo šíri v uzavretom kŕdli. Na našom území je význam epizoócie kačíc na rybníkoch. V jarnom a jesennom období to sú ťahy sťahovaných vtákov. Morbidita dosahuje u exotických vtákov 50 až 80%, mortalita len 10 až 30%.
Najčastejším vstupom patogéna do organizmu je cez respiračný a gastrointestinálny trakt. Po pomnožení na slizniciach sa lymfogénnou cestou dostáva do ostatných orgánov a dochádza k vyvinutiu sa bakteriémie. Chlamýdie sú vylučované do vonkajšieho prostredia cez očné a nosné sekréty. Predispozične pôsobí nízky vek, teplotný stres, prehustenie chovu a nedostatočná výživa.
Veľmi častá je očná forma doprevádzaná konjuktivitídou a keratokonjuktivitídou spolu s nazálnym výtokom nažltlej farby. Mortalita dosiahnutá pri očnej forme predstavuje 10 %, ale môže byť aj vyššia.
Symptómy
U mláďat prebieha ochorenie väčšinou akútne, vykazujú zvýšenú vnímavosť s rozvojom respiratórnodigestívneho syndrómou. Staršie zvieratá postihuje choroba subklinicky. Častý vznik rovnováhy medzi pôvodcom a hostiteľom sa prejavuje latentnou infekciou. Vták neprejavuje klinické príznaky, ale vylučuje pôvodcu do vonkajšieho prostredia, čím je hrozbou pre iné vtáky a človeka. Inkubačná doba je v priemere 42 dní u hydiny a holubov je to 5 – 15 dní. Charakteristické pre ochorenie je naježené perie a v okolí kloaky, nozdier a očí prischnuté sekréty nažltlej farby. Kondičný stav je zhoršený, zviera neprijíma potravu. Trus je želatinózneho tvaru, svetlozelenej farby niekedy s prímesou krvi. Je to spôsobené hyperbiliverdinémiou následkom ťažkých degeneratívnych zmien pečene. Dýchanie doprevádza chrapot. Často dochádza aj k prejavom nervových príznakov trvajúcich 1 – 2 týždne. Postihnuté papagáje nie sú schopné udržať sa na bidle a často sú na dne voliéry, prípadne sa pozoruje inkoordinácia chôdze. Sú manifestované vo forme paroxyzomálnych alebo kontinuálnych klonických kŕčoch. U niektorých jedincoch sa vyvinie paréza a paralýza s následným úhynom v úplnom vysilení.
Chlamydiové infekcie u ľudí
Kmene Chl. Psittaci izolované z exotického vtáctva, voľne žijúcich vtákov, holubov a domácej hydiny sú pre človeka vysoko vyrulentné. Vyvolávajú syndróm chlamydiálnej respiračnej infekcie. Jedná sa o profesionálnu zoonózu. Na toto ochorenie sú citliví hlavne starí a mladí ľudia v dôsledku nedostatočného imunitného systému. Inkubačná doba je 4 – 15 dní. K infekcii najčastejšie dochádza aerogénnou cestou vdychovaním čiastočiek infekčného materiálu nachádzajúceho sa v prachu z trusu, peria a podstielky. Najčastejšie k tomu dochádza pri čistení a upratovaní chovateľského zariadenia. Často je to aj pri domácich miláčikoch a treba sa vyhnúť bozkávaniu papagájov a kŕmeniu ho z úst.
Symptómy u ľudí sú rôzne, veľmi vysoká teplota, otupenosť, bolesť hlavy a končatín, atypická pneumónia, myokarditída s ireverzibilným poškodením srdcového svalu súčasne so zmenami na chlopniach. Po prekonaní infekcie sú ľudia znova vnímaví na ochorenie. Najohrozenejšou a najčastejšou skupinou sú chovatelia exotického vtáctva, ich rodinný príslušníci a majitelia hoci aj jedného papagája držaného ako rodinného miláčika. Veterinárny lekári pracujúci na hydinových farmách, personál na hydinovom bitúnku, chovatelia holubov a návštevníci búrz s medzinárodnou účasťou.(Wedel, 1999). Preto pri odstraňovaní chorých a podozrivých vtákov zo spoločného chovu je potrebné venovať pozornosť hygiene. Krmítka a napájačky umyjeme dezinfekčným roztokom, vhodné je odstrániť bidlá a vymeniť ich za nové. Dodržiavať zásady hygieny pri manipulácii s chorým jedincom
Právne nariadenia
Záver
Pôvodca chlamydiovích infekcií je predmetom permanentého monitorovania nielen vo vyspelých krajinách, ale aj na našom území. Rovnakom sa venuje pozornosť osvete veterinárnych lekárov, ale aj samotných chovateľov. Jedným z preventívnych opatrení je ochrana územia štátu pri importe exotických vtákov karantenizáciou.
MVDr. Martin Uhrín