Neophema.sk

 Veda o dedičnosti

Genetiku začal ako prvý hlbšie študovať na konci osemnásteho storočia český mních Gregor Mendel. Na základe svojho výskumu s hrachom formuloval pravidlá dedičnosti znakov, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Každé mláďa dostáva skupinu génov od oboch rodičov, ktoré sa v procese oplodnenia kombinujú. Nositeľmi génov sú chromozómy. Pre každú vlastnosť sú určene zvyčajne dva gény, hoci nemusia byť zhodné. Vo väčšine prípadov sa zmeny génov, nazývané mutácie, označujú ako recesívne vzhľadom na normálnu formu. Mutácie sú často škodlivé, buď priamo alebo nepriamo. Zelený papagáj sediaci  na strome je pomerne nenápadný, ale jasný   žltý lutino sa zreteľne vyníma a je vydaný napospas dravcom. V dôsledku toho práve lutino mutácia vo voľnej prírode len ťažko prežije. Táto mutácia je natoľko atraktívna že je často chovaná v zajatí. Pri chove v zajatí sú vtáky v užšom príbuzenskom vzťahu než vo voľnej prírode, preto sa u mláďat objavujú recesívne farebné mutácie. Preto sa dá ľahko zistiť ktoré mláďa je nositeľom mutačných génov a tieto vtáky možno efektívne využiť v chovnom programe na získanie novej farebnej mutácie.

Recesívna mutácia

V prípade recesívnej mutácie je jedinec nositeľom recesívneho génu, pričom sám je úplne normálne sfarbený. Recesívna črta sa objaví u mláďat len v tom prípade, keď  s a jedinec skríži s nositeľom zhodného génu.

2. Znázornenie párenia mutačného a normálne zfarveného jedinca AA x aa

3. Párenie 1,0 mutačný x 0,1 štepitelná

Autozomálna recesívna mutácia

Sú to najbežnejšie farebné mutácie vtákov, zahrňujúce všetky modré, žlté a biele farby. V genetickom slovníku sa jedinec, ktorí je nositeľom zmeneného génu príslušného znaku nazýva heterzygot, pričom homozygot je nositeľom identických génov. Dominantné gény alebo znaky sa označujú veľkými písmenami, recesívne malými.  Čiže vtáky ako žltá a znamená to toľko, že tu môže štepiť samec i samica. Taktiež táto farba môže byť s nádychom do zelena.

Mutácia viazaná na pohlavie

Táto zvláštna skupina farebných mutácií je viazaná na chromozómy určujúce pohlavie, ako už naznačuje názov. V dôsledku toho je spôsob dedičnosti mutácie zásadne iný, pre rozdiely štruktúry v pároch samičích a samčích chromozómov. Samčekovia majú dva chromozómy rovnakej dĺžky ZZ, preto sú párom génov, ktoré sa rozdelia a nanovo sparujú s génmi partnera.  U samičky je Y chromozóm podstatne kratší ako u partnera, čo znamená že gény zo Z chromozómu môžu ostať nespárené. Toto platí pre všetky farebné mutácie viazané na pohlavie, ako sú všetky formy lutino, škoricové jedince. Pri existencii iba jedného génu musia byť samičky alebo normálne sfarbené, alebo sú mutáciami viazanými na pohlavie. Nemôžu byť krížencami mutácie tohto typu, ich vzhľad vždy zodpovedá ich genetickému kódu. Najrozšírenejšia mutácia u neofém je opalinová mutácia a netreba zabudnúť aj na škoricovú mutáciu

1. Párenie mutačneho samca a normálnej samice XX x xy

2.Párenie štěpitelného samca  s mutačnou samicou Xx  x  Xy

Mutácie dominantného typu

Je to zriedkavý typ mutácie, ale niektoré škvrnité formy majú takúto dominantnú povahu. Znamená to že ak skrížime škvrnitú formu tohto typu s normálnym jedincom, určitá časť ich potomstva bude škvrnitá. Pretože ide o dominantnú genetickú črtu, vták nemôže byť krížencom pre tento typ mutácie.  Typickým príkladom sú dominantne škvrnité papagájce a agapornisy. Škvrnitý faktor môže ovplyvniť gény jedného chromozómu, vtedy hovoríme o škvrnitom jedincovi s jednoduchým faktorom (sf), ak sú modifikované oba, ide o jedinca s dvojnásobným (df). Tieto skupiny nemožno vizuálne odlíšiť, až po treťom párení. U neofém je dominantnou mutáciou šedá ako jedno či dvoj faktorová, nezamieňať si šedozelenú s olivou.

1.Párenie mutačnej 1 f ( jednofaktorový) x normálny  Aa x aa.

Neúplná dominancia

Pri tejto dedičnosti znamená že na takéto vtáky sa nedá štepiť. Vtáky mutácie oliva a tmavozelená s tmavým faktorom.  Táto dedičnosť sa často nazýva aj intermediárna. Obe párove vlohy sa presadzujú ronovako.

Párenie olivová x normálny  AA x aa